Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Zaujímavosti

Historické zaujímavosti

     Pestovanie šafranu a "šafraníci"

     (foto: Wikipédia, autor: Liné1)

 

    Šafran sa v oblasti Dolných Vesteníc začal pestovať už v 16. storočí. Mal zvučné meno nielen na domácom, ale i zahraničnim trhu. O jeho rozšírenom pestovaní a zároveň kvalite svedčí aj rozvinutý obchod. So šafranom obchodovali nielen priekupníci, ale i sami jeho pestovatelia z radov poddanského obyvateľstva. Bol prostriedkom na zavedenie nových provizórnych dávok, vyberaním ktorých si panstvo nahrádzalo upadajúce príjmy. V 17. storočí sa stal súčasťou colnej tarify, podľa ktorej sa malo vyberať hraničné clo. Toto clo sa vzťahovalo aj na vestenický šafran. Nedostatok pôdy nútil dolnovestenických "šafraníkov" i v 19. storočí venovať sa obchodnej činnosti. Miesto obchodovania s vypestovaným šafranom sa na predaj ponúkal drobný tovar dennej spotreby. Z literatúry sa dozvedáme: "Vestenice sú dedina so zvláštnou vrstvou obchodníkov, ktorí sú známi v celej krajine ako šafraníci. Predávajú koloniálny a lacný strižný tovar všetkého druhu, nože, ihly, prstene  a podobné drobnosti. Zabalený ho majú vo veľkých škatuliach, ktoré nesie kôň. Na jedno zviera naložia dve škatule vo vreciach, ktoré visia po oboch bokoch zvieraťa, a on sám si mu sadne na chrbát. Keď idú viacerí spolu, naložia na jedného koňa štyri škatule a na voľnom striedavo jazdia." (zo slovenskej etnografie , Bratislava 1970).

 

     Čvíkoty

     (foto: Wikipédia, autor: Adam Kumiszcza)

 

     Veľkou raritou našich predkov bolo chytanie vtáctva. Išlo najmä o čvíkoty, drozdovité vtáky, ktoré k nám prilietajú v jeseni na stráne porastené borievčím. Chytali sa v zime pre chutné mäso s príchuťou borievok. Z povinného odchytu sa vyvinula profesia vtáčnikov. Z nových dávok pre biskupskú kuchyňu predpisoval urbár odovzdávať okrem šafránu aj 100 ks vtáctva.

     "Vtáčnictvo ako druh ľudového zamestnania bolo živé až do r. 1918 a pretrvávalo až do tridsiatych rokov 20. storočia. Bolo len doplnkovým zamestnaním chudobnejších vrstiev obyvateľstva."

 

      Ovocinárstvo

      (foto: archív OcÚ)

     Obec Dolné Vestenice sa preslávila i pestovaním ovocia. Išlo o veľké množstvá, veď veľkým predpokladom boli ovocné sady. Pestovatelia predávali buď čerstvé ovocie (čerešne), alebo ho skladovali (jablká, hrušky), varili lekvár (slivky). Sušené ovocie potom na jar predávali.

     Ovocie začali pestovať už v 15. storočí pre vlastnú potrebu. Začiatkom 19. storočia dochádza k veľkému rozmachu predaja ovocia, pretože už poznali obchodné cesty z predávania šafranu.

"Čuhliari" - ako Vesteničanov zvykli nazývať, začali voziť ovocie na konských povozoch na všetky svetové strany. Kone vydržali kráčať i tri dni a tri noci s prestávkami počas kŕmenia. Prezývku "čuhliari" dostali preto, lebo "všade čuhali, kde by prišli k obchodu, kde by čo mohli kúpiť a potom dobre predať". Podľa historikov je prezývka odvodená zo slovesa čuhať (česky číhati), lebo pôvodne Vesteničania, ako vtáčkari, striehli najmä na čvíkoty, ktorými boli ako poddaní povinní platiť poddanské dávky voči bojnickému, príp. nitrianskemu panstvu. Boli takí schopní a pracovití, že okrem vlastnej úrody oberali aj ovocie kúpené zo stromov od iných majiteľov.

 

     Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie

     (foto: OcÚ)

 

     Prvá kaplnka bola postavená z dreva na spôsob kostolíka. Kanonické vizitácie z rokov 1732 a 1755 uvádzajú, že ju postavil Martin Michalovič, zvaný Michaleje, dolnovestenický občan v roku 1700. Bol zasvätený ku cti sv. apoštola Jakuba staršieho. Nachádzala sa v strede obce, bola orientovaná na východ rovnobežne s obcou. V roku 1790 pri veľkom požiari zhorela aj s časťou obce. V roku 1795 bola opravená. Znovu zhorela v roku 1876. Na jej mieste postavili v roku 1894 novú (súčasnú) kaplnku zasvätenú Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie.

 

 

 

 

     Drevený betlehem

       (foto: OcÚ)

     Pred Vianocami v roku 1998 bol za podpory sponzorov pred Kostolom Nepoškvrneného počatia Panny Márie postavený drevený betlehem, ktorý odvtedy každý rok vo vianočnom období býva súčasťou areálu kostola. Stavbu maštaľky zhotovili miestni občania, sochy sv. Jozefa a Panny Márie vyhotovili z lipového dreva v životnej veľkosti rezbári Pavol Zmrhlala a Milan Vysoký z Ďurčiny pri Rajci. Jezuliatko do jasličiek zakúpil vtedajší d. p. farár František Galvánek.  Slávnostné posvätenie Betlehema bolo 12. 12. 1998 sídelným kanonikom PhDr. Ladislavom Belasom.

 

 

 


 

dnes je: 19.9.2019

meniny má: Konštantín

podrobný kalendár

Ak potrebujete zistiť, kam patrí aký druh odpadu, poradíme Vám! Pozrite si, prosím, našu príručku k triedeniu odpadu v našej obci.

112 európske číslo tiesňového volania, ktoré môžete volať bezplatne kdekoľvek v EÚ

155 Rýchla zdravotná pomoc

150 Hasiči

158 Polícia

0850 111 313 Linka záchrany - lekár, ktorý poradí, ako poskytnúť prvú pomoc

webygroup

Úvodná stránka