Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Poloha obce

Poloha obce  

Poloha obce    

     Obec Dolné Vestenice sa nachádza v Trenčianskom kraji, na západnom okraji okresu Prievidza na hranici s okresom Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Územie sa nachádza v juhozápadnej časti Strážovských vrchov a severovýchodnom výbežku Podunajskej nížiny na strednej časti povodia Nitrice.

     Väčšia časť územia patrí do celku Strážovské vrchy, podcelok Nitrické vrchy, ktorý na územie obce zasahuje časťou Rokoš, Vestenická brázda a Drieňov. Najvyšší bod obce je Psolok v nadmorskej výške 817 m. Priemerná nadmorská výška obce je 224 m.

     Súradnice 48°42′14″S 18°23′46″V

 

Rozloha    

     Chotár obce má výmeru 1384 ha.

 

Hranice    

     Hranice obce sa formovali v stredoveku.
     Na juhozápade susedí s Hradišťom, hranicu od ústia do Nitrice po hranicu s Látkovcami tvorí potok Šiaranka.

     Na severozápade hraničí s Látkovcami, v súčasnosti časťou Uhrovca. Hranicu tvorí potok Šiaranka, pokračuje dolinou neskôr lesom k ohybu cesty do Látkoviec, neskôr klesá do doliny Lukovo a pokračuje dolinou po poľnej ceste, kde asi po 1 kmi hranica s Látkovcami končí.

     Na severe hraničí s Uhrovcom. Hranica pokračuje po doline Lukovo, vystupuje na Holý vrch a pokračuje po odbočke hrebeňa Melková. Tu pokračuje hrebeňom hranica asi 100 m severovýchodne za kótou 817 m, ktorá pod názvom Psolok je najvyšším bodom obce.
    Hranica s Hornými Vestenicami na východe je najdlhšia. Z hrebeňa 100 m za kótou 817 m kolmo spadá cez Hradovú do údolia Hradištnica. Pokračuje dolinou pod Hradovú, severozápadným svahom Čihocu na juhozápad. Pred Kališťom sa stáča, ďalej smeruje na východ a odbočuje do Hlbokej doliny, ktorou klesá  do nivy Nitrice. Ďalej kolmo prechádza cez štátnu cestu a končí na úpätí kopca Bačina na hranici s chotárom obce Nitrica - Dvorníky.

     Juhovýchodná hranica s obcou Nitrica prechádza po západnom úpätí kopca Bačina, prekračuje
dolinku Dlhé lúky, dolinu Uljatok a Máčno až na hrebeň údolím na severovýchodnom svahu na vrchol Chotomky, stáča sa na juhozápad a v sedle medzi Chotomkou a Chotomou končí na hranici so Skačanmi.

     Na juhu hraničí so Skačanmi. Hranica zo sedla medzi Chotomkou a Chotomskou dolinou smeruje k obci, nad severným úpätím Chotomy pod vodojemom sa stáča na západ a postupne klesá západným smerom k Nitrici a končí pri Nitrici oproti vyústeniu potoka Šiaranka.

 

 

     Geologická a tektonická stavba

      (foto: rod. Vrecková)

 

     Geologická a tektonická stavba sa výrazne podieľa na životných podmienkach rastlinných a živočíšnych spoločenstiev.

     Geografický celok Strážovské vrchy vypĺňa prevažnú časť chotára obce.Do obce zasahuje oddiel Nitrické vrchy, severnú časť zaberá pododdiel Rokoš, južnú časť zaberá pododdiel Drieňov, z ktorého Vestenická brázda tvorí nivu Nitrice a časť Drieňov. Západ obce na hraniciach s Látkovcami a Hradišťom v povodí Šiaranky vypĺňa Bánovská pahorkatina.

     V časti Rokoš majú najväčšie zastúpenie dolomity stredného a vrchného triasu, sú to územia s najbohatšou vegetáciou. Triasové tmavosivé vápence vystupujú v podobe strmých svahov s bralnatým reliéfom najmä v Hradištnici a na južných svahoch Stredného a Pánskeho vrchu ako aj na južnej hrane Čihocu. V spodnej časti Hlbokej doliny a pod ňou na hraniciach s Hornými Vestenicami vystupujú slienité vápence a slienité dolomity so spodnotriasovými pieskovcami a pestrými bridlicami. Na hraniciach s Látkovcami od záveru Šiarskej doliny a po ohyb cesty pod Lukovom vystupujú pieskovce a ílovce priabónu a spodného oligocénu zníženiny pod svahmi v údolí Hradištnice a jej prítokov. Na severnom a východnom okraji obce budujú hlinito kamenité štvtrhorné svahové usadeniny.

     V nive Šiaranky a Hradištnice sa vyskytujú hlinitopiesčité nánosy mladších štvrtohôr a Vestenickú brázdu vypĺňa niva Nitrice. Je budovaná riečnymi usadeninami mladších štvrtohôr, ktoré tvoria štrky, piesčité štrky a piesky dnovej akumulácie, lokálne prekryté hlinami. Do Drieňova patriaca Chotomka a Chotoma je budovaná najmä dolomitami s polohami vápencov solne tektonicky porušenými zlomami.

     Z nerastných surovín sa na území obce nachádzajú vápence a dolomity, piesky a hlina.

 

Podnebie - klíma

     Oblasť okolia Nitrice a územie Bánovskej pahorkatiny sa nachádza v teplej podnebnej oblasti. Priemerná ročná teplota je 8 °C - 9 °C. Počet letných dní je 60 - 70, počet mrazových dní 90 - 110. Ročný priemer zrážok sa pohybuje od 600 mm do 700 mm. Počet dní so snehovou prikrývkou je menej ako 50.

     Prevažná časť územia Strážovských vrchov patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, podoblasti
vlhkej, mierne teplej s miernou zimou. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 6 °C - 8 °C. Ročný úhrn zrážok je 600 - 800 mm. Počet letných dní je 20 - 50. Počet mrazových dní je 110 - 160 dní. V najhlbších dolinách prevláda mierne chladná kotlinová klíma, výrazne sa tu uplatňuje teplotná inverzia. Snehová prikrývka tu zostáva dlhšie ako na svahoch. 

     Jar prichádza skoro. Južné svahy sú slnkom nahrievané, sneh dlho nevydrží. Zakvitnú poniklece, v bučinách snežienky. Najmä počas suchých jarí často prichádzajú mrazy, ktoré postihujú najmä doliny, kde často zamrznú ovocné stromy.

     V lete, niekedy už koncom jari sa prejavuje nedostatok vlahy, najmä tam, kde geologický  podklad tvoria vápence a dolomity.        

 

 

Príroda

(foto: J. Reisel)

 

     Pre záujemcov o turistiku stojí za pozornosť vychádzka do okolia Jankovho vŕška, Striebornice, ďalej oblasť Melková a Chotoma. V Lokalite Predviničie si prídu na svoje milovníci flóry a fauny, ktorí tu môžu nájsť zaujímavé exponáty vo všetkých ročných obdobiach. Táto oblasť má veľké prírodné bohatstvo. Pozoruhodné je rastlinstvo, z ktorého najväčšiu pozornosť si zaslúžia chránené vstavače (orchidey) - jazýčkovec jadranský, modruška pošvatá s najpočetnejším známym výskytom na Slovensku, poniklec veľkokvetý a slovenský, hmyzovník muchovitý a včelovitý a desiatky vzácnych najmä teplomilných druhov. Bohaté je aj živočíšstvo. Z vtákov tu žije dudok európsky, sokol myšiar, orol krikľavý, žlna zelená a veľa iných druhov. Z teplomilného hmyzu je to modlivka zelená, chránené vidlochvosty, kobylky, ako aj pavúky. Ovplýva aj bohatstvom podzemných vôd, ktoré vyvierajú v krasovitých prameňoch a slúžia k zásobovaniu pitnou vodou.


 

dnes je: 19.9.2019

meniny má: Konštantín

podrobný kalendár

Ak potrebujete zistiť, kam patrí aký druh odpadu, poradíme Vám! Pozrite si, prosím, našu príručku k triedeniu odpadu v našej obci.

112 európske číslo tiesňového volania, ktoré môžete volať bezplatne kdekoľvek v EÚ

155 Rýchla zdravotná pomoc

150 Hasiči

158 Polícia

0850 111 313 Linka záchrany - lekár, ktorý poradí, ako poskytnúť prvú pomoc

webygroup

Úvodná stránka